Rozhlasové hry

"Útek k bohu" je rozhlasová adaptácia dramatickej hry, ktorú originálne inšpiroval život a vnútorné dilemy veľkého ruského spisovateľa Lva Nikolajeviča Tolstoja. Rakúsky spisovateľ Stefan Zweig spracoval dramatické obdobie Tolstoja vo svojom diele, kde sa zaoberá jeho pokusmi o osobnú a duchovnú spásu, ktoré nakoniec vyústili do jeho úteku z Jasnej Poľany – čo symbolizuje hľadanie vyššieho zmyslu života mimo materiálneho sveta. Hra podáva intenzívny pohľad na Tolstojev pokus napísať drámu "A svetlo svieti v temnotách", ktorá ostala nedokončená. Zweig v tejto hre predstavuje Tolstojev vnútorný boj ako epilóg k jeho nedokončenej dráme. Hra sa sústreďuje na Tolstojeve posledné októbrové dni v roku 1910, ktoré sú plné duchovného hľadania a nečakaných rozhodnutí. Preklad diela do slovenčiny pripravila Perla Bžochová a rozhlasovú adaptáciu zrealizoval Alojz Čobej. V réžii Daniely Ilavskej účinkujú Andrej Mojžiš, Zlatica Gillová, Emília Čížová, Ľubomír Holčík a ďalší. Hra bola vyrobená Slovenským rozhlasom v Banskej Bystrici v roku 1995. "Útek k bohu" ponúka silný emocionálny zážitok a zároveň poskytuje hlboký vhľad do zápasu jedného z najväčších spisovateľov s jeho vlastnými presvedčeniami a túžbou po duchovnom oslobodení. Rozhlasová forma umožňuje poslucháčom preniknúť do intímnej atmosféry Tolstojevho života a jeho duchovných dilem.

"Netrpezlivosť srdca" je rozprávajúci a psychologicky hlboký príbeh od Stefana Zweiga, ktorý sa odohráva na pozadí napätej atmosféry pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Rozhlasová adaptácia tohto klasického románu z roku 1939 ponúka pohľad do života ochrnutej mladej ženy Edity a jej vzťahu s mladým poručíkom z miestnej vojenskej posádky, ktorý sa vyznačuje nerozhodnosťou a citovou krehkosťou. Dramaturgiu zastrešil Ján Uličiansky, hudobnú dramaturgiu pripravila Lýgia Vojtková a réžiu mal na starosti Jaroslav Rihák. Technickú realizáciu zabezpečili Andrej Zmeček a Ľubica Oľšovská, pričom dramatizáciu pripravila Nora Weberová. V predstavení účinkujú známe osobnosti ako Matej Landl, Dagmar Bajnoková a Gustáv Valach. Príbeh začína spoločenským faux pas poručíka Hofmillera, ktorý na tancovačke nevedomky pozve Editu, ktorá je ochrnutá a nemôže tancovať. Aby napravil svoju chybu, začne ju pravidelne navštevovať a postupne sa z ich priateľstva vyvinie komplikovaný vzťah plný súcitu, viny a túžby po spáse. Tento emocionálne nabitý príbeh skúma hranice medzi súcitom a láskou, pričom poukazuje na deštruktívne potenciálne dôsledky súcitu, ktorý nie je spojený s pravou láskou. Natočené v roku 1991, "Netrpezlivosť srdca" je intenzívnou sondou do ľudských emócií a morálnych dilem, zobrazených na pozadí rakúsko-uhorských spoločenských pomierov na začiatku 20. storočia. Rozhlasová hra poskytuje poslucháčom nielen zaujímavý príbeh, ale aj priestor na zamyslenie nad ľudskou prirodzenosťou a vplyvom sociálneho prostredia na osobné rozhodnutia.

"Posledný jednorožec" je čarovná rozprávková hra od Zuzany Križkovej, ktorá divákov zavedie do tajomného sveta, kde kráľ v čase nebezpečenstva sľúbi svoju dcéru, princeznú Linu, za ženu poslednému jednorožcovi, aby zachránil svoje kráľovstvo. Neskôr sa však rozhodne sľub porušiť a svoju dcéru drží uzavretú v kráľovskej záhrade, aby ju ochránil pred vonkajším svetom. Produkciu pripravila Alena Rumanovská, hudobnú dramaturgiu zastrešila Katarína Bielčiková a zvukový dizajn obstaral Dušan Kozák. Réžiou sa ujala Táňa Tadlánková. V predstavení účinkujú Lea Haviarová ako mladá princezná Lina, Zuzana Porubiaková ako osemnásťročná Lina a Tatiana Kulíšková v úlohe dospelé hrdinky. Príbeh plný zvratov a magických bytostí ponúka nielen napätie a dobrodružstvo, ale aj hlboké posolstvá o láske, odvahe a spase. Postavy ako kráľ Koloman (Miroslav Noga), kráľovna (Judita Bilá), chůva (Helena Geregová) a Jednorožec (Peter Rúfus) obohacujú príbeh o rôzne perspektívy, zatiaľ čo temné sily a kliatby kladú pred hrdinov vážne výzvy. Táto rozprávka vám predstaví, ako malá princezná Lina môže svojou nevinnosťou a čistotou vyriešiť zd seemingly neriešiteľné problémy a dokonca zlomiť staré prekliatia. "Rekognoskácia, alebo nové pokušenie Antona" je súčasná rozhlasová hra od Karola Horáka, ktorá sa zaoberá komplexnými vzťahmi v rodine, ktorá je v stave rozkladu. Príbeh stavia na dynamike medzi matkou, otcom a synom, kde v prvej rovine prevládajú reálne vzťahy, zatiaľ čo druhá rovina ponúka alegóriu, inšpirovanú literárnym dielom Gustava Flauberta "Pokušenie svätého Antona". V réžii Ladislava Hižu účinkujú Vladimír Obšil ako Anton, Štefan Kvietik ako otec/diabol, Zita Furková ako matka/smrt, Michaela Čobejová ako dievča/požitok a Viera Strnisková ako Nemka/kvet. Hra prepojuje tradičné vyprávanie s hlbokou psychologickou analýzou a filozofickým zamyslením nad ľudskou existenciou a morálnymi dilemami. Hudobná improvizácia Víťazoslava Kubičku a hudobná spolupráca Juraja Dubovca, spolu s majstrovskou prácou na zvuku od Ivana Kostolného a Petra Janíka, pridávajú hre ďalší rozmer, zvyšujúc dramatický a emocionálny vplyv. Premiérovaná v Banskej Bystrici v roku 1995, táto hra si zachováva aktuálnosť vďaka svojej schopnosti osloviť moderného poslucháča a ponúkať nové pohľady na klasické témy, ako sú rodinné vzťahy a osobné skúšky. "Rekognoskácia, alebo nové pokušenie Antona" je jedinečným prínosom do slovenskej rozhlasovej dramatiky, ktorý ponúka hlboké zamyslenie a intenzívny divadelný zážitok.

"Posledný jednorožec" je čarovná rozprávková hra od Zuzany Križkovej, ktorá divákov zavedie do tajomného sveta, kde kráľ v čase nebezpečenstva sľúbi svoju dcéru, princeznú Linu, za ženu poslednému jednorožcovi, aby zachránil svoje kráľovstvo. Neskôr sa však rozhodne sľub porušiť a svoju dcéru drží uzavretú v kráľovskej záhrade, aby ju ochránil pred vonkajším svetom. Produkciu pripravila Alena Rumanovská, hudobnú dramaturgiu zastrešila Katarína Bielčiková a zvukový dizajn obstaral Dušan Kozák. Réžiou sa ujala Táňa Tadlánková. V predstavení účinkujú Lea Haviarová ako mladá princezná Lina, Zuzana Porubiaková ako osemnásťročná Lina a Tatiana Kulíšková v úlohe dospelé hrdinky. Príbeh plný zvratov a magických bytostí ponúka nielen napätie a dobrodružstvo, ale aj hlboké posolstvá o láske, odvahe a spase. Postavy ako kráľ Koloman (Miroslav Noga), kráľovna (Judita Bilá), chůva (Helena Geregová) a Jednorožec (Peter Rúfus) obohacujú príbeh o rôzne perspektívy, zatiaľ čo temné sily a kliatby kladú pred hrdinov vážne výzvy. Táto rozprávka vám predstaví, ako malá princezná Lina môže svojou nevinnosťou a čistotou vyriešiť zd seemingly neriešiteľné problémy a dokonca zlomiť staré prekliatia. Natočené v roku 2016, "Posledný jednorožec" je modernou adaptáciou tradičných rozprávkových motívov s prvkami, ktoré pripomínajú klasicke príbehy ako "Kráska a zviera" alebo "Trojruža". Je to príbeh, ktorý oslavuje silu čistého srdca a ukazuje, že pravá odvaha a láska môžu prevážiť nad akýmkoľvek zlom.

"Jaskynná panna" od Evy Maliti-Fraňovej je rozhlasová hra, ktorá ponúka surrealistický pohľad na vnútorný zápas mladej ženy, ktorej život je poznačený rozpadom všetkých doterajších istôt. Groteska sa rozohráva na pozadí surrealistického sveta, kde hlavná postava zažíva zmätok vo svojej duši a snaží sa nájsť šťastie v neľútostnom svete plnom krutosti a manipulácie. Tento vnútorný konflikt je podkreslený rozporom medzi jej aktívnym úsilím dosiahnuť šťastie a pasívnym čakaním na spásu, čo vyvoláva napätie a hĺbkové premýšľanie o životných cieľoch a hodnotách. Hra prenikavo skúma, ako externé sily a vnútorné dilemy formujú osobné rozhodnutia a životné smerovania. "Jaskynná panna" ponúka poslucháčom nielen dramatický príbeh, ale aj podnet na zamyslenie sa nad vlastnými životnými rozhodnutiami a nad tým, ako vonkajšie okolnosti ovplyvňujú naše vnútorné svety. Táto hra je fascinujúcim pohľadom na zložitosť ľudskej psychiky a na boj medzi osobnými túžbami a realitou, ktorá nás obklopuje.

"Päť balónov šťastia" je súčasná rozhlasová hra od Terezy Križkovej, ktorá sa zaoberá témami izolácie, technologického presýtenia a straty medziľudských kontaktov v dnešnej spoločnosti. Príbeh sa sústreďuje na Renátu, osamelú matku, ktorá sa snaží zvládnuť výchovu svojho syna Miška v časoch pandémie a prísnych protipandemických opatrení. Dramaturgiu zastrešila Zuzana Kolmosová, réžiu mal na starosti Laco Kerata a hudobný dramaturg Rudolf Pepucha pridal hre emocionálny rozmer. Zvukový majster Andrej Klimits zodpovedal za zvukový dizajn, ktorý podporuje atmosféru príbehu. Účinkujú významní herci ako Henrieta Kolláriková, Helena Geregová, Lucia Hurajová a Jakub Rybárik, ktorí svojimi výkonmi dodávajú príbehu autenticitu a hĺbku. Renáta túži po tom, aby jej syn mal možnosť stretnúť sa so svojím otcom Dušanom, a zároveň sa snaží nájsť oporu a blízkosť pre seba samú v neistej a odcudzenej dobe. Hra skúma, či je Dušan schopný zaplniť prázdne miesto v ich životoch a ponúka hlboký pohľad na výzvy súčasného rodičovstva a medziľudských vzťahov. "Päť balónov šťastia" je príbeh o túžbe po spojení, o vplyve technológií a o tom, ako si ľudia hľadajú svoje miesto v chaotickom svete, ktorý sa neustále mení. Hra je aktuálna, rezonuje s mnohými ľuďmi, ktorí zažívajú podobné situácie, a ponúka dôležité zamyslenie nad hodnotami, ktoré v dnešnom uponáhľanom svete často prehliadame.

"O spievajúcej Demänovke" je rozprávková hra, ktorá čerpá zo slovenského folklóru a ponúka príbeh plný magie, hudby a prírodných krás. Eleonóra Gašparová, autorka príbehu, a Peter Gregor, ktorý rozhlasovú adaptáciu pripravil, vás zavedú do srdca Demänovskej doliny, kde sa odohráva tento čarovný príbeh o spievajúcej jaskyni.

"Malá morská panna", rozhlasová adaptácia klasického príbehu Hansa Christiana Andersena, je rozprávkovým príbehom o mladej morskej princeznej, ktorá vymení svoj hlas za nohy, aby mohla byť s ľudským princem, ktorého miluje. Táto verzia prinesie poslucháčom bohatý rozmer emócií a hlbokých životných ponaučení, vynikajúco stvárnených talentovaným hereckým ansámblom vrátane Anny Šiškovej, Stana Krála a Zity Furkovej. Premiéra hry sa uskutočnila v roku 1993 a odporúčaný vek pre poslucháčov je od 7 rokov. V tejto adaptácii sa Malá morská panna nevzdáva len svojho hlasu, ale čelí mnohým výzvam a skúškam, ktoré sú spojené s jej túžbou žiť na zemi medzi ľuďmi. Príbeh poukazuje na témy ako obete za lásku, dôležitosť rodinných a priateľských vzťahov a trpkosť osobnej straty, ale aj na krásu odvahy a vytrvalosti. "Malá morská panna" v tejto hre prechádza transformáciou, ktorá nie je len fyzická, ale predovšetkým emocionálna. Poslucháči budú svedkami jej vnútorného boja a jej snažení pochopiť ľudský svet, ktorý je tak odlišný od jej domova pod morom. Tento príbeh je srdcervúci, no zároveň inšpirujúci, a odhaľuje komplexnú povahu pravého láskyplného spojenia. Rozprávková hra "Malá morská panna" je vírivým príbehom, ktorý očarí nielen deti, ale aj dospelých svojou poetikou, silnými emóciami a nezabudnuteľným ponaučením o sile lásky a odvahy ísť za svojím snom, bez ohľadu na prekážky.

"Ešte som tu a zostanem" je rozhlasová hra, ktorá nás zoznamuje s príbehom starca, ktorého život je plný láskeplných spomienok, humoru a múdrosti. Tento príbeh, napísaný Lacom Keratom, je portrétom muža, ktorý prežil bohatý a plný život, obklopený blízkymi a priateľmi, a ktorý teraz, vo svojich zrelých rokoch, reflektuje nad prežitými skúsenosťami, ktoré sa mu zlievajú v mysli medzi spomienkami a realitou. Hra približuje jeho vnútorný svet, kde predstavy o minulosti a prítomné realitné vnemy sa prelínajú a vytvárajú bohatý mozaikový obraz jeho života. Napriek mnohým výzvam a prekážkam, ktoré musel prekonať, tento starý muž pociťuje hlboké naplnenie a spokojnosť s tým, ako žije svoje dni. Jeho pristup ku každému, koho stretne, je plný dobroty a otvorenosti, čím nám, poslucháčom, sprostredkováva nádej, že aj v najzložitejších časoch môže existovať harmónia a porozumenie. Zároveň hra jemne naznačuje, že za pokojným fasádou starcovho života sa možno odohrávajú menej viditeľné, čudné a nevysvetliteľné udalosti, čím pridáva na záhadnosti a hĺbke celého príbehu. "Ešte som tu a zostanem" je nielen oslavou života a jeho nekonečných príbehov, ale aj pripomenutím, že každý z nás má svoju jedinečnú cestu, plnú učenia, rastu a prijatia. Táto rozhlasová hra je vhodná pre poslucháčov všetkých vekových kategórií, ktorí hľadajú inšpiráciu v osobných príbehoch a chcú preniknúť do hlbin ľudskej existencie s otvoreným srdcom a myslou.

"O smelom Plavčíkovi a krásnej Julienke" je čarovná rozprávka z pera Pavla Dobšinského, ktorá je súčasťou bohatej zbierky slovenských ľudových rozprávok. Táto rozhlasová adaptácia prinaša príbeh o odvahe, láske a dobrodružstve, kde mladý a smelý Plavčík prekonáva nástrahy na ceste za srdcom svojej milovanej Julienky. Príbeh začína v malom dedičku, kde Plavčík, chudobný mladík s veľkým srdcom, sa zamiluje do krásnej Julienky. Aby získal jej ruku a srdce, musí prekonať mnohé prekážky a dôkaz svojej odvahy a lásky. V čarovnom a nebezpečnom svete, kde každý kút skrýva záhadu alebo výzvu, musí Plavčík čeliť zákerným skúškam a zlomyseľným stvoreniam, aby dokázal, že je hodný Julienkinej lásky. Rozprávka je naplnená magickými momentmi a tradičnými motívmi, ktoré sú typické pre slovenské ľudové rozprávky. S prvkami fantázie, heroickými činmi a nezabudnuteľnými postavami, táto rozprávka nielenže zabaví deti, ale aj dospelých, poskytujúc im únik do sveta plného čarov a dobrodružstiev. Rozhlasová forma pridáva k príbehu dynamiku a umožňuje poslucháčom plne sa ponoriť do atmosféry starých slovenských legiend, pričom zvukové efekty a hudba len zvyšujú zážitok z počúvania. "O smelom Plavčíkovi a krásnej Julienke" je skvostom, ktorý odkazuje na bohatstvo slovenskej kultúry a ľudovej tvorivosti, a je skvelým spôsobom, ako zainteresovať mladú generáciu v tradičnom rozprávaní.

"Tri sestry počas covidovej pandémie" je časťou cyklu rozhlasových hier "Bludisko", ktorá skúma životy troch sestier izolovaných v dôsledku pandémie COVID-19. Každá z nich žije vlastným osamoteným životom, komunikujúc s okolím len prostredníctvom moderných technológií ako mobily a Skype. Hra inteligentne pracuje s neurčitosťou ich situácií - nie je jasné, či sú skutočne samy, alebo či ich samota je len hrou na emocionálne vydieranie a sebaidealizáciu. V režii Laca Keratu a s autorským príspevkom od Zuzany Kolmosovej, sa táto rozhlasová hra vyznačuje unikátnym použitím umelé inteligencie, ktorá komentuje a možno aj deformuje realitu postáv, pridávajúc celku groteskný rozmer. Účinkujú Danica Jurčová, Miroslava Frankovská a Katarína Šafaříková, ktoré majstrovsky prenášajú vnitřní boje a konflikty svojich postáv. Premiérovaná v roku 2023, "Tri sestry počas covidovej pandémie" je nielen reflexiou na izolovanosť a osamelosť zažívanú počas pandémie, ale aj prieskumom hlbin ľudskej psychiky, manipulácie a klamstiev, ktoré ľudia často používajú na ochranu svojich eg. Hra významne prispieva k diskusii o vplyve technológií na ľudské vzťahy a o sile ľudskej duchovnej odolnosti v časoch krízy.

"Hakela s orlím perom" je fascinujúca rozhlasová hra od Júlie Pavlovej, ktorá nás zavedie do srdca indiánskej kultúry a ponúka príbeh plný múdrosti, odvahy a duchovných zážitkov. Hlavným hrdinom je Hakela, mladý muž, ktorý na ceste za dospelosťou získava orlie pero – symbol múdrosti a vodcovstva. Príbeh rozpráva o jeho výzvach a rituáloch, ktoré musí prekonať, aby sa stal skutočným náčelníkom svojho kmeňa. Účinkujú Fischer Daniel v role Hakely, Zuzana Kronerová ako Starká, Ivan Romančík v úlohe Havranieho starca, Peter Rúfus ako Veľký náčelník, spolu s René Jankovičom, Jozefom Švoňavským a ďalšími. Každý z hercov pridáva do príbehu jedinečný rozmer, čím oživujú tento bohatý a pútavý naratív. Hra "Hakela s orlím perom" bola premiérovaná v roku 2010 a je odporúčaná pre deti od 7 rokov. Je to príbeh plný učení o cti, spojení s prírodou, a o dôležitosti rodinnej a kmeňovej tradície. Deti aj dospelí sa môžu ponoriť do sveta, kde každá bytosť a každý predmet má svoj význam a kde sú rituály a tradície cestami k poznaniu. Hakela sa na svojej ceste stretáva s rôznymi výzvami, ktoré testujú jeho charakter a odhodlanie. Orlie pero, ktoré dostáva, nie je len znamením jeho práva vládnuť, ale tiež symbolom jeho zodpovednosti voči svojim ľuďom a prírode. "Hakela s orlím perom" je príbeh, ktorý oslavuje ducha komunity, silu tradície a význam osobnej integrity. Táto rozhlasová hra je nielen zábavná, ale aj vzdelávacia, poskytujúca mladým poslucháčom náhľad do bohatej kultúry a životných princípov, ktoré sú univerzálne a časom nezmenené. Hakela s orlím perom ponúka príležitosť naučiť sa o odvahe, múdrosti a o tom, ako byť pravým lídrom.

"Traja zhavranelí bratia" je čarovná rozhlasová hra, ktorá oživuje slovenskú ľudovú rozprávku z pera Boženy Němcovej, adaptovanú Danou Gargulákovou. Tento príbeh plný mágie a morálnych poučení je pútavým rozprávaním o osudoch troch bratov, ktorí sa pre svoju neposlušnosť a maškrtnosť premenia na havrany. Ich osudy sú úzko prepletené s ich sestrou, ktorá sa vydáva na nebezpečnú cestu, aby svojich bratov vyslobodila z kliatby, ktorú na nich uvrhla ich vlastná matka v záchvate hnevu. Réžia Martin Kákoš pridáva hre dynamiku a emocionálnu hĺbku, pričom vynikajúce herecké obsadenie, vrátane Anny Javorkovej, Jany Lieskovskej, a Ľuba Romana, dodáva postavám život. Premiéra tejto hry sa konala v roku 2010 a je odporúčaná pre deti od 8 rokov. Hra sa zameriava na tématické motívy ako sú rodinné väzby, odpustenie a odvaha. Približuje detom hodnoty ako zodpovednosť za svoje činy a dôležitosť súdržnosti v rodine. "Traja zhavranelí bratia" neponúka len zábavu a vzrušenie, ale sprostredkováva aj dôležité životné lekcie, ktoré pomáhajú mladým poslucháčom rozvíjať empatiu a morálny úsudok. Tento príbeh je skvelým príkladom toho, ako tradičné rozprávky môžu byť použité na učenie dôležitých životných pravidiel a poskytovať nezabudnuteľné morálne poučenie, ktoré rezonuje s poslucháčmi všetkých vekových kategórií.

Elena Antalová prináša čarovnú rozprávku, ktorá bola adaptovaná pre rozhlas pod režisérskou taktovkou Antona Glézla. V tejto rozprávke sa predstavujú postavy plné života a farby, čo oživujú Marián Labuda, Eva Krížiková, Július Pántik, Ľubomír Roman, Pavol Mikulík, Zora Kolínska a ďalší talentovaní herci.

"Mark a Livy" je rozhlasová hra pre mládež, ktorá odkrýva osobný život slávneho amerického spisovateľa Marka Twaina a jeho vzťah s milovanou manželkou Livy. Scenár napísal Peter Sever, a pod réžiou Táne Tadlánkovej prichádza k životu tento intimný a emotívny príbeh. Účinkujú Ľubo Roman ako Mark Twain a Zdena Studenková vo vlohe Livy, spolu s Jozefom Vajdom, Vladom Müllerom, Erikou Bauerovou a ďalšími. Hra výnimočne portrétuje nielen literárne úspechy Marka Twaina, ale aj hlboké osobné momenty, ktoré formovali jeho život a tvorbu. Príbeh začína romantickou plavbou na americkej turistickej lodi, kde sa Mark Twain stretáva s Livy, ktorá sa stane jeho životnou láskou. Tento príbeh lásky a literárneho génia je zasadený do doby 19. storočia a ponúka jedinečný pohľad na to, ako významné osobné vzťahy ovplyvňujú tvorbu a smerovanie jedného z najvýznamnejších spisovateľov amerického realizmu. Hra "Mark a Livy" je nielen fascinujúcou cestou do minulosti, ale aj poučnou lekciou o dôležitosti lásky, podpory a inšpirácie, ktoré môžu zázračne transformovať osobné aj profesionálne životy. Vhodná pre mládež a dospelých, ktorí majú radi literatúru, históriu a romantické príbehy, táto hra je výbornou príležitosťou ako bližšie spoznať osobnosť za legendárnymi dielami ako "Dobrodružstvá Toma Sawyera" a "Dobrodružstvá Huckleberryho Finna".

"Muž menom Jób" je intenzívna rozhlasová hra od Petra Gregora, ktorá využíva formu dramatickej básnickej skladby na rozprávanie príbehu biblického Jóba, muža, ktorý sa ocitá v ostrých polemikách s absolútnou mocou. Príbeh je zasadený do kontextu modernej filozofie a teológie, kde Ďiabol obhajuje ľudskú slabosť a zraniteľnosť proti nekompromisným výzvam osudu. V réžii Viliama Sýkoru a s účinkovaním Vladimíra Müllera, Ľuba Romana, Júliusa Pántika, Zdeny Grúberovej, Júliusa Vašeka, Milana Kňažka, a Ivana Krivosudského, hra ponúka silný emocionálny zážitok, ktorý vyzýva poslucháčov zamyslieť sa nad otázkami spravodlivosti, trpezlivosti a ľudskej odolnosti v tvári skúšok. Napísaná v roku 1989 a natočená rok neskôr, "Muž menom Jób" reflektuje politické a sociálne napätie svojej doby, zároveň však hľadá nadčasové odpovede na večné otázky o význame utrpenia a ľudskej existencie. Dramatická báseň, vydaná knižne až v roku 1993, je považovaná za jedno z významných diel slovenskej literatúry. Táto rozhlasová adaptácia nie len že zprostredkováva hlboký príbeh o Jóbovi, ale tiež ponúka sofistikovanú diskusiu o morálke, ľudskej pýche a konečnosti človeka pred Bohom, čo robí z "Muža menom Jób" fascinujúce dielo, ktoré rezonuje aj v súčasnosti.

"Múdry Zamur" je rozhlasová adaptácia rómskej ľudovej rozprávky, ktorú majstrovsky preniesla na vlny rozhlasu Oľga Keltošová. V tejto rozprávke sa odvíja príbeh dvoch znepriatelených kráľov: jedného, ktorý chce silou mocou bojovať a podrobiť si svojho suseda, a druhého, ktorý hľadá riešenie sporu pokojnou a rozumnou cestou. Najväčšie poučenie a rozum však prichádza z nečakanej strany - od kováčskeho učňa menom Zamur. Pod taktovkou režisérky Viery Weidlerovej účinkujú Karol Machata, Vladimír Durdík, a ďalší talentovaní herci, ktorí oživujú tento pútavý príbeh plný múdrosti, stratégií a diplomatických zvratov. Premiéra hry sa uskutočnila v roku 1982 a odporúča sa pre deti od 7 rokov. Príbeh ukazuje význam múdrosti a pokojného riešenia konfliktov, kde často nečakaní hrdinovia ako Zamur môžu priniesť najlepšie riešenie vďaka svojej jedinečnej perspektíve a intelektu. "Múdry Zamur" je nielen zábavná a edukatívna rozprávka, ale aj dôležitá lekcia o výhodách mieru nad vojnou, a poukazuje na to, že najmocnejšie zbrane môžu byť slová a múdrosť, nie meče a sila. Táto hra je skvelou príležitosťou pre mladých poslucháčov, aby sa zamysleli nad hodnotami ako sú mier, diplomacia a inteligencia, ktoré sú kľúčom k vyriešeniu akéhokoľvek sporu.

"Aleja Trinástka" je dynamická hra pre mládež, ktorú napísal Jozef Repko a režírovala Olívia Binderová. Ponúka autentický pohľad do života študentov, zasadený do prostredia školy, kde sa odohrávajú každodenné situácie - od napätých okamihov pred tabuľou počas hodiny literatúry až po angažované protesty proti výrubu stromov v aleji, ktorá je pre komunitu veľmi dôležitá. S účinkovaním skúsených hercov ako Ľubo Roman, Emil Horváth ml., Darina Chmúrová a mnohých ďalších, táto hra z roku 1981 zobrazuje širšie spektrum školského života, vrátane vzťahov medzi spolužiakmi a učiteľmi, ako aj momentov odvahy a spolupatričnosti, ktoré sa prejavujú počas boja za spravodlivú vec. "Aleja Trinástka" je viac než len príbeh o školskom živote; je to výzva k aktivizmu a obrane hodnôt, ktoré sú pre mladých ľudí dôležité. Hra poukazuje na dôležitosť ochrany prírody a zelených priestorov v mestách a zároveň ukazuje, že mladí ľudia majú silu ovplyvniť rozhodnutia, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Vďaka svojmu posolstvu a aktuálnemu obsahu "Aleja Trinástka" zostáva relevantná aj desaťročia po svojom uvedení. Je to inšpiratívna hra, ktorá motivuje mladých ľudí nielen k zaujímavému a aktívnemu životu, ale aj k zodpovednosti za ochranu životného prostredia a k odvážnemu postaveniu sa za to, čo je správne.

"Škaredé káčatko", rozhlasová adaptácia nesmrteľnej klasiky Hansa Christiana Andersena, je dojímavým príbehom o hľadaní identity, odvahe čeliť predurčeniu a kráse vnútorného premenenia. Hra prináša na vlny rozhlasu príbeh káčatka, ktoré je odmietané pre svoj výzor, ale napokon objaví svoju pravú podstatu a premení sa na nádherného labuta. V réžii skúsených umelcov a s účinkovaním Vier Richterovej, Jána Valentíka, Vladimíra Minaroviča, Rie Paldiovej, Soňi Ulickej, Dariny Vašíčkovej, Miroslava Trnavského a Ivana Lacy, táto rozprávková hra z roku 1995 ponúka mladým poslucháčom nielen zábavu, ale aj cenné životné poučenia. Odporúčaná pre deti od 6 rokov, "Škaredé káčatko" je príbehom o akceptácii seba i druhých, o dôležitosti trpezlivosti a o tom, že každý má svoje miesto vo svete. Táto hra prekračuje generácie a neustále inšpiruje nové i staré publikum, aby verili v svoje sny a hľadali svoju pravú krásu, ktorá sa niekedy môže skrývať tam, kde by sme ju najmenej očakávali. "Škaredé káčatko" je nielen klasickou rozprávkou, ale aj nadčasovým dielom, ktoré nám pripomína, že pravá hodnota a krása nie sú na prvý pohľad viditeľné a že každý má potenciál premeniť sa na niečo nádherné.

"Horúčka doktora Semmelweisa" je rozhlasová hra, ktorá nás zavedie do 19. storočia, kde sa stretávame s Ignázom Semmelweisom, maďarským lekárom, ktorý je považovaný za jedného z prvých zástancov antiseptických postupov. V réžii Viliama Sýkoru a s účinkovaním Ľuba Romana, Milana Kňažka, Vieru Topinkovú, Jozefa Vajdu, Sláva Záhradníka a Viktora Lukáča, hra približuje príbeh tohto výnimočného doktora, ktorý bojoval proti puerperálnej septickej horúčke v pôrodniciach, často čeliac nevôli a odporu zo strany svojich kolegov. Uvedená v roku 1986, táto hra nielenže odhaľuje dramatický boj doktora Semmelweisa za zlepšenie hygienických podmienok v nemocniciach, ale zároveň ponúka hlbší pohľad na výzvy a prekážky, s ktorými sa stretával vo svojom osobnom aj profesionálnom živote. Jeho neúnavná snaha a odhodlanie zachrániť životy matiek predstavuje dojímavý a inšpiratívny príbeh o vedeckej integrite, odvahe a ľudskosti. "Horúčka doktora Semmelweisa" je nielen poctou jednému z najvýznamnejších predchodcov moderných antiseptických metód, ale aj pripomenutím dôležitosti vedy a výskumu v boji proti chorobám. Táto rozhlasová hra osvetľuje, aké dôležité je vedačkej komunite a spoločnosti ako celku neustále klásť otázky, hľadať nové riešenia a byť otvorený novým ideám, ktoré môžu v konečnom dôsledku zachraňovať životy.

"Kto nosí kominárom šťastie" je rozhlasová rozprávková hra od Petra Glocka, ktorá ponúka poslucháčom pútavý príbeh majstra kominára a jeho nezbedného pomocníka, kocúra Sadzu. Spoločne sa vydávajú na dobrodružnú cestu po známych mestách a miestach, kde sa stretávajú s rôznymi ľuďmi a prežívajú neobyčajné príbehy plné ľudskej hlúposti, ale aj múdrosti a dobra. Výnimočné herecké obsadenie vrátane Tomáša Slobody, Zuzany Kaprálikovej, Roberta Rotha, Ivana Krivosudského a mnohých ďalších vytvára živý a farebný svet, kde každá postava pridáva do príbehu svoju jedinečnú iskru. Vyrobená v roku 1999, táto hra je určená mladým poslucháčom od 5 rokov, ktorí sa môžu nechať unášať fantáziou a objavovať, že skutočné bohatstvo spočíva v človečnosti, múdrosti a dobrote. Príbehy majstra kominára a Sadzu sú nie len zábavným rozprávaním, ale ponúkajú aj hodnotné životné lekcie o hodnotách ako priateľstvo, odvaha a schopnosť vidieť dobro v druhých. "Kto nosí kominárom šťastie" je teplá a pútavá rozprávka, ktorá dokáže zahriať srdce každého poslucháča a pripomenúť, že šťastie môžeme nájsť v najjednoduchších momentoch života.

"Tajomstvo záhrady" je rozhlasová adaptácia obľúbenej klasické detskej literatúry od Frances Hodgsonovej-Burnettovej, ktorá čarovne otvára dvere do sveta plného záhad, priateľstva a objavov. Príbeh sleduje Mary Lennoxovú, mladé dievča, ktoré po strate rodičov prichádza z Indie do Anglicka, aby žila so svojím strýkom v tajomnom panstve s rozľahlou, ale zamknutou záhradou. Dramatizáciu pre rozhlas pripravila Lucia Párnická, a pod režijným vedením Pavla Gejdoša ožíva tento príbeh vďaka talentovaným hlasom Martiny Götzovej, Jozefa Benedika ml., Jakuba Gecza, Dagmar Bajnokovej a ďalších. Premiéra hry v roku 2001 priniesla toto milované dielo novej generácii poslucháčov, ktorí môžu spolu s Mary a jej novými priateľmi objavovať čaro a tajomstvo záhrady, ktorá sa stáva liečivým miestom pre telo aj dušu. "Tajomstvo záhrady" nie je len príbehom o fyzickom objavovaní; je to tiež cesta osobného rastu, uzdravenia a transformácie. Postavy sa učia o dôležitosti starostlivosti, empatie a spolupráce, zatiaľ čo rozplietajú záhady záhrady a jej skryté krásy. Táto rozhlasová hra je ideálna pre mladých poslucháčov, ktorí milujú príbehy plné dobrodružstva a magie, a zároveň ponúka dôležité životné lekcie o dôležitosti pripojenia sa k prírode a hodnote pravej priateľstva. Je to pozývanka pre deti i dospelých, aby spolu objavovali čaro a význam tajomstiev skrytých práve pred našimi očami.

Rozhlasová hra pre mládež: Dušan Dušek: Strojček na spomienky Popis: "Strojček na spomienky" je rozhlasová hra pre mládež, ktorá prináša na vlny rozhlasu čarovný svet Dušana Dušeka. V tomto rozprávkovom príbehu sa stretneme s Pištáčikom a radom nezabudnuteľných postáv, ktoré majú jedno spoločné - dobré srdce. Príbeh sleduje dobrodružstvá poštára Známka, jedinečnej postavy, ktorá nosí ľuďom nielen listy, ale aj rozprávky. Známko je zvláštny tým, že rozprávky "pochytal" do kapsy od ľudí a vždy musí byť na pozore, aby mu náhodou neunikli. Stanislav Štepka stvárňuje postavu poštára Známka s nezameniteľným kúzlom a vtipom, čo pridáva na čarovnej atmosfére celého príbehu. Okrem neho sa v hre predstavujú aj Vladimír Hajdu, Peter Šimun, František Tománek, Michaela Čobejová, Szidi Tobiasz, Ivan Vojtek a Július Paluš, ktorí svojimi výkonmi obohacujú tento neobyčajný svet plný fantázie. Vytvorená v roku 1997, "Strojček na spomienky" je oslavou detskej imaginácie, schopnosti snívať a nekonečnej invencie. Hra ponúka poslucháčom nielen zábavu a vzrušenie z dobrodružstiev, ale aj teplé pocity z príbehov o priateľstve, láske a čarovných okamihoch, ktoré sú schopné obohatiť naše každodenné životy. "Strojček na spomienky" je vynikajúcim príkladom toho, ako môže rozhlasové umenie preniesť poslucháčov do svetov plných fantázie a čarov, a zároveň ich inšpirovať, aby vnímali okolitý svet s otvoreným srdcom a nekonečnou zvedavosťou.

Rozhlasová hra: Svetozár Hurban Vajanský: Blíženci Popis: "Blíženci", rozhlasová adaptácia novely od Svetozára Hurban Vajanského, je pútavým príbehom konfrontácie medzi dravým podnikateľským duchom a nezlomnou silou tradície. Rozpráva o vzostupe a páde Daniela Chlebíka, ambiciózneho podnikateľa z novej generácie, ktorého charakterizujú vypočítavé konanie, intriky a machinácie. Jeho jednanie, hnáne egoizmom, žiadostivosťou a biologickými pudmi, má fatálne dôsledky pre životy ľudí v jeho okolí. Rozhlasová úprava diela, ktorú pripravila Božena Schromová, a režia Oľgy Janíkovej, prinášajú tento silný príbeh na vlny rozhlasu s hlbokým zážitkom pre poslucháčov. Vynikajúce herecké obsadenie, vrátane Ivana Letka, Emílie Vášáryovej, Idy Rapaičovej, Evy Rysovej a mnohých ďalších, oživuje jednotlivé postavy a ich vnútorné boje, čím umožňuje hlboký ponor do dynamiky príbehu. "Blíženci" nie je len príbehom o osobnom úspechu a páde; je to aj zamyslenie nad hodnotami, ktoré v našich životoch považujeme za dôležité, a nad tým, ako naše rozhodnutia ovplyvňujú nielen nás, ale aj spoločnosť ako celok. Novela a jej rozhlasová adaptácia z roku 1979 sa dotýkajú univerzálnych tém ako ambícia, morálna integrita a dôsledky našich činov, čím zostávajú relevantné aj v dnešnej dobe. Vďaka svojej silnej téme a nesmiernemu literárnemu významu "Blíženci" predstavujú dôležitú súčasť slovenskej literárnej a rozhlasovej kultúry, ponúkajúc poslucháčom nielen zábavu, ale aj podnet na hlboké zamyslenie.

Rozhlasová adaptácia komédie "Hráči" od Nikolaja Vasilieviča Gogoľa je majstrovským prevedením jednej z najvýraznejších diel ruského literárneho kánonu. Táto satirická komédia, pôvodne napísaná v 19. storočí, poukazuje na chamtivosť a podvodníctvo skupiny profesionálnych kartárov, ktorí sa snažia obohatiť na úkor nič netušiaceho majiteľa majetku. Adaptáciu pre rozhlas podľa prekladu Benjamína Mikloša s bravúrou upravil Peter Hrnčiar. V réžii Mikuláša Bugára a s účinkovaním Ctibora Filčíka, Františka Dibarbory, Juraja Pašku, Míly Berana a ďalších, "Hráči" ožívajú v pútavom rozhlasovom formáte, čo umožňuje poslucháčom preniknúť do hlbokej psychológie postáv a zároveň zažiť dynamiku a napätie, ktoré Gogoľ vo svojom diele tak obratne rozvíja. Uvedená v roku 1958, táto rozhlasová hra zostáva relevantná a pobaví poslucháčov vďaka svojmu ostrému humoru a satirickej kritike spoločenských nepráv. Gogoľove "Hráči" nie sú len príbehom o chamtivosti a podvode, ale aj komentárom k ľudskej povahe a morálke, ktorý rezonuje i v súčasnosti. Hra ponúka výnimočnú príležitosť znovuobjaviť klasické dielo ruského literárneho umenia prostredníctvom jedinečného zvukového zážitku, čím približuje Gogoľov nezameniteľný talent a humor novým generáciám poslucháčov.