Rozhlasové hry

Rozhlasová hra: Svetozár Hurban Vajanský: Blíženci Popis: "Blíženci", rozhlasová adaptácia novely od Svetozára Hurban Vajanského, je pútavým príbehom konfrontácie medzi dravým podnikateľským duchom a nezlomnou silou tradície. Rozpráva o vzostupe a páde Daniela Chlebíka, ambiciózneho podnikateľa z novej generácie, ktorého charakterizujú vypočítavé konanie, intriky a machinácie. Jeho jednanie, hnáne egoizmom, žiadostivosťou a biologickými pudmi, má fatálne dôsledky pre životy ľudí v jeho okolí. Rozhlasová úprava diela, ktorú pripravila Božena Schromová, a režia Oľgy Janíkovej, prinášajú tento silný príbeh na vlny rozhlasu s hlbokým zážitkom pre poslucháčov. Vynikajúce herecké obsadenie, vrátane Ivana Letka, Emílie Vášáryovej, Idy Rapaičovej, Evy Rysovej a mnohých ďalších, oživuje jednotlivé postavy a ich vnútorné boje, čím umožňuje hlboký ponor do dynamiky príbehu. "Blíženci" nie je len príbehom o osobnom úspechu a páde; je to aj zamyslenie nad hodnotami, ktoré v našich životoch považujeme za dôležité, a nad tým, ako naše rozhodnutia ovplyvňujú nielen nás, ale aj spoločnosť ako celok. Novela a jej rozhlasová adaptácia z roku 1979 sa dotýkajú univerzálnych tém ako ambícia, morálna integrita a dôsledky našich činov, čím zostávajú relevantné aj v dnešnej dobe. Vďaka svojej silnej téme a nesmiernemu literárnemu významu "Blíženci" predstavujú dôležitú súčasť slovenskej literárnej a rozhlasovej kultúry, ponúkajúc poslucháčom nielen zábavu, ale aj podnet na hlboké zamyslenie.

Rozhlasová adaptácia komédie "Hráči" od Nikolaja Vasilieviča Gogoľa je majstrovským prevedením jednej z najvýraznejších diel ruského literárneho kánonu. Táto satirická komédia, pôvodne napísaná v 19. storočí, poukazuje na chamtivosť a podvodníctvo skupiny profesionálnych kartárov, ktorí sa snažia obohatiť na úkor nič netušiaceho majiteľa majetku. Adaptáciu pre rozhlas podľa prekladu Benjamína Mikloša s bravúrou upravil Peter Hrnčiar. V réžii Mikuláša Bugára a s účinkovaním Ctibora Filčíka, Františka Dibarbory, Juraja Pašku, Míly Berana a ďalších, "Hráči" ožívajú v pútavom rozhlasovom formáte, čo umožňuje poslucháčom preniknúť do hlbokej psychológie postáv a zároveň zažiť dynamiku a napätie, ktoré Gogoľ vo svojom diele tak obratne rozvíja. Uvedená v roku 1958, táto rozhlasová hra zostáva relevantná a pobaví poslucháčov vďaka svojmu ostrému humoru a satirickej kritike spoločenských nepráv. Gogoľove "Hráči" nie sú len príbehom o chamtivosti a podvode, ale aj komentárom k ľudskej povahe a morálke, ktorý rezonuje i v súčasnosti. Hra ponúka výnimočnú príležitosť znovuobjaviť klasické dielo ruského literárneho umenia prostredníctvom jedinečného zvukového zážitku, čím približuje Gogoľov nezameniteľný talent a humor novým generáciám poslucháčov.

Rozhlasová adaptácia ľudových pašiových hier. Slovenský rozhlas. 2014

V dobrodružnej rozhlasovej hre "Theseus" sa ponoríme do starogréckej mytológie, kde sa odvážny hrdina Theseus postaví proti desivému Minotaurovi, monštru s telom človeka a hlavou býka, ktorý žije v neustále zmenenom labyrinte na ostrove Kréta. Táto hra, vyrobená v roku 1988, predstavuje nezabudnuteľnú cestu plnú zvratov, hrdinstva a mytologických príbehov. S výnimočnými hereckými výkonmi Jány Galoviča, Emílie Vášáryovej, Stana Dančiaka, Naďy Kotršovej, Vladimíra Obšila, Ivana Romančíka, Michaely Čobejovej a Sláva Záhradníka, "Theseus" oživuje jednu z najvýznamnejších povestí starovekého Grécka. Hra prináša príbeh o odvahe, lsti a zápase za spravodlivosť, kde Theseus, s pomocou Ariadniny nite, vstupuje do labyrintu, aby ukončil Minotaurovo terorizovanie Kréty. "Theseus" je nielen príbehom dobrodružstva a boja, ale aj legendou o raste, učení sa a prekonávaní vlastných obáv. Odporúčaný pre poslucháčov od 9 rokov, táto hra je skvelou príležitosťou pre mladých aj starých, aby sa zoznámili s klasickými mytologickými príbehmi, ktoré formovali základy európskej kultúry.

"Ešte bude veľká noc" je pôvodná rozhlasová hra od Eleny Antalovej, ktorá svojím jedinečným prístupom prelína ľahký a humor plný tón s hlbokými a vážnymi témami života. Príbeh sa sústredí na ženu, matku dospelých detí, ktoré by už mali byť schopné čeliť komplikáciám života a vykročiť do vlastnej budúcnosti. Autorka využíva zdanlivo banálne každodenné konflikty ako prostriedok na rozprávanie o hlbších pravdách. Preplieta ich s fiktívnymi rozhovormi hlavnej postavy so svojím anjelom strážnym, čím vytvára priestor pre reflexiu a vnútorný dialóg. Hra naznačuje, že každého z nás sprevádza anjel strážny, ktorý môže nadobúdať rôzne podoby, často osôb, ku ktorým sme cítili hlboký citový vzťah, ale ktorí už nie sú medzi nami. Príbeh tiež poukazuje na prístup detí k matke, ktorý je často nekritický a povrchný. Deti berú obete a starosti matky ako samozrejmosť, až kým si v kritických chvíľach neuvedomia, že aj možnosti matky sú obmedzené. V réžii Jany Strniskovej a s účinkovaním Zity Furkovej, Petra Sklára, Gabiky Dzúrikovej, Tomáša Maštalíra a ďalších, hra "Ešte bude veľká noc" ponúka poslucháčom hlboký zážitok plný emócií a zamyslenia. Premiérovaná v roku 2004, táto hra je pripomienkou neviditeľných väzieb medzi nami a nášho vnútorného sveta s tými, ktorí nás sprevádzajú na našej ceste životom, aj keď nie sú fyzicky prítomní.

Futuristická rozhlasová hra ktorá sa odohráva v roku 2100, nás zavedie do post-apokalyptického sveta po globálnej ekologickej katastrofe. Moria a oceány sa zvýšili tak výrazne, že zaliali všetko až do nadmorskej výšky 800 metrov, čím drasticky zmenili geografickú a sociálnu krajinu Zeme. V tomto novom svete, kde prímorské prostredie nahrádza vrcholy Vysokých Tatier, sa odvíja príbeh jednej z prežívajúcich ľudských komunít. Autorkou hry je Michaela Zakuťanská, ktorá vytvorila svet, kde noví ľudia na základoch starého sveta budujú vlastnú kultúru, spletajúcú elementy znalostí a nevedomosti, tradície a inovácie. Hlavné postavy, Tajga, Gerlach, Tekla, Hotel a hlas, predstavujú členov komunity, ktorí sa snažia nájsť svoje miesto v tomto novom svete, pričom ich mená odrážajú odkazy na minulosť a súčasné výzvy. Hra ponúka zvukový zážitok, ktorý prostredníctvom dialógov, zvukovej dramaturgie a hudby vytvára intenzívnu atmosféru post-apokalyptického sveta. Dramaturgia Hany Rodovej, zvuková práca Michala Ballascha a Petra Krajčoviča, spolu s hudobnou dramaturgiou Matúša Pavlíka, pridávajú hre hĺbku a nuansu. Réžia Stanislava Bilého spája všetky tieto prvky do pútavého príbehu o prežití, adaptácii a hľadaní nádeje v zd seemingly bezútešných podmienkach. "V roku 2100" je nielen zábavná sci-fi rozprávka, ale aj provokatívna meditácia o ľudskej odolnosti, kreativite a schopnosti čeliť neznámym výzvam. Vysielaná Slovenským rozhlasom v roku 2019, táto hra je pripomienkou našej zodpovednosti za planetu a výzvou k premýšľaniu o budúcnosti, ktorú si pre seba a pre prírodné prostredie vytvárame.

"Antigona", jedno z najvýznamnejších diel klasického gréckeho dramatika Sofokla, je hlbokým pohľadom na konflikt medzi právom a morálkou, zákonmi štátu a zákonmi rodiny. Táto tragédia rozpráva príbeh Antigony, dcéry Oidipa, ktorá sa postaví proti kráľovi Kreónovi, aby vykonala božský zákon a pochovala svojho brata Polyneika, napriek tomu, že Kreón toto pohrebisko zakázal pod hrozbou smrti. Antigonin čin odvahy a vernosti rodinným väzbám ju vedie do smrtiaceho konfliktu s mocou a autoritou Kreóna, čím sa otvára diskusia o morálke, spravodlivosti a povinnosti. Rozhlasová adaptácia tohto antického diela vnesie do tejto klasickej tragédie nový rozmer, približujúc jej univerzálne témy súčasnému poslucháčovi. V rozhlasovej verzii sa diváci môžu ponoriť do emocionálne nabitých dialógov a výkonných hereckých predstavení, ktoré osvetľujú vnútorné konflikty a morálnu odvahu postáv. Hra "Antigona" je nielen oslavou tragického umenia, ale aj časom overenou meditáciou o limitoch moci, dôležitosti svedomia a neochvejnej sile individuálnej odvahy voči nespravodlivosti. Je to príbeh, ktorý rezonuje aj v súčasnosti, pripomínajúc nám, že pravda a spravodlivosť sú hodnoty, za ktoré sa oplatí bojovať, bez ohľadu na cenu. Československý rozhlas 1959.

"Zlatá priadka" je rozprávková hra, ktorá spája talent a dedičstvo troch významných osobností slovenskej kultúry - Márie Ďuríčkovej, Pavla Dobšinského a Jozefa Kronera. Hudbu k tejto pôsobivej inscenácii, oslavujúcej 100. výročie narodenia Jozefa Kronera, 20. výročie úmrtia Márie Ďuríčkovej a 196. výročie narodenia Pavla Dobšinského, skomponoval Igor Bázlik. Režisérkou hry je Viera Weidlerová. V hre účinkujú vynikajúci slovenskí herci, vrátane Emílie Vášáryovej, Jozefa Kronera a Gustáva Valacha. "Zlatá priadka" je fascinujúcim zvukovým prevedením slovenskej ľudovej rozprávky, ktorá svojou magickou atmosférou, hudbou a hereckými výkonmi zavádza mladých poslucháčov do sveta fantázie a dobrodružstva. Príbeh plný zvratov, kúziel a významných morálnych ponaučení je ideálny pre deti od 5 rokov a poskytuje bohatú zásobu podnetov pre rodinné rozprávanie. Premiéra hry sa uskutočnila v roku 1972, a odvtedy si získala miesto v srdciach mladých aj starých poslucháčov, čím potvrdzuje nadčasovosť a univerzálnosť slovenskej ľudovej rozprávky.

Cesta víťazstva, rozhlasová hra pre mládež od Stanislava Lahodného, nás zavedie na vzrušujúcu expedíciu na Antarktídu v sprievode legendárneho objaviteľa Roalda Amundsena. Pod režijným vedením Ivana Terena a s hlasmi známych hercov ako Jozef Kroner, Martin Gregor, Viera Bálinthová, Mila Beran, Alojz Kramár, Branislav Koreň, Jela Lukešová, František Dibarbora a Karol Machata, ponúka táto hra fascinujúci pohľad na výpravu, ktorá prekonávala nepredstaviteľné prekážky v mraze a nehostinnom prostredí najodľahlejšieho kontinentu našej planéty. Vydaná v roku 1959 s dramaturgiou od Emila Filla, "Cesta víťazstva" oslavuje ducha dobrodružstva, odvahu a nezlomnú vôľu ľudí odhodlaných prekonať svoje limity a dosiahnuť zd seemingly nemožné. Hra ponúka nielen napínavé rozprávanie o histórickom triumfe nad prírodnými silami, ale aj hlboké zamyslenie nad vlastnosťami, ktoré robia z človeka skutočného víťaza – odvahou, vytrvalosťou a schopnosťou pracovať ako súčasť tímu. Príbeh je plný inšpirácie pre mladých poslucháčov a pripomína, že každá cesta, dokonca aj tá najťažšia, môže viesť k víťazstvu, ak na nej vytrváme s odhodlaním a srdcom na správnom mieste.

Režisérom tohto pútavého diela je Dušan Zimen, ktorý spolu s výnimočným hereckým obsadením, vrátane Ctibora Filčíka, Viery Strniskovej, Ľuba Romana, Leopolda Haverla, Hany Kostolanskej, Vladimíra Durdíka ml., Dušana Jamricha, Márie Prechovskej, Juraja Slezáčka, Františka Dibarboru, Júliusa Pántika a Karola Machatu, prináša na rozhlasové vlny dramatický obraz života Mateja Bela. Táto rozhlasová hra, ktorú dramaturgicky sprevádza Ján Vdovják a je vydaná v roku 1984, rozpráva príbeh dvanástich rokov života Mateja Bela prostredníctvom dvanástich obrazov s prológom a epilógom, akoby očami jeho syna Karola Ondreja Bela. Matej Bel, významný slovenský vedec a polyhistor, prežíva obdobie plné horúčkovitej aktivity a je obklopený vedeckými kapacitami svojej doby. Príbeh zasahuje do rokov 1729 až 1740 a osvetľuje Belovu prácu na jeho monumentálnom diela "Notitia Hungariae novae historico-geographica", ktoré, hoci nikdy nebolo celé vydané, predstavuje významný príspevok k poznaniu severnej časti Uhorska, teda Slovenska. Toto obdobie je zároveň poznačené vnútorným konfliktom Mateja Bela, keď sa zaoberá svojim vzťahom k Danielovi Krmanovi a svojou neschopnosťou zastať sa ho v ťažkých časoch. Názov "Zvon bez veže" symbolizuje nie len zvučné meno Mateja Bela, ale aj jeho odkázanosť na pomoc priateľov a nedostatok spoločenského a politického uznania, ktoré by mu umožnilo, aby jeho hlas mohol naplno rezonovať. Hra prieskumne skúma nielen veľké činy a vnútorné konflikty výnimočnej osobnosti, ale aj neetickosť pomerov, v ktorých žil a pracoval. Toto dielo, ktoré využíva bohaté zvukové prostriedky, pohybové prvky a silné dramatické prvky ako monológy a dialógy, nahrádza vizuálnu stránku divadla a poskytuje poslucháčom intenzívny zážitok z ponorenia sa do sveta vedy, etiky a vnútorných bojov Mateja Bela.

Vstúpte na palubu dobrodružstva, ktoré prekračuje hranice fantázie a reality. "Jules Verne: 15-ročný kapitán" vás zavedie na vlny nekonečných oceánov, kde odvaha a dôvtip mladého kapitána Dicka Sanda čelia nástrahám divokého mora a neznámych kontinentov. Pridajte sa k našej posádke v rozhlasovej hre plnej nečakaných zvratov, zrad, hrdinstva a objavov. Svet, kde každý horizont skrýva novú výzvu a každý deň je súbojom o prežitie. Zaplavte s nami do neznáma, kde príbehy o odvahe a priateľstve ožívajú v každej vlny. "Jules Verne: 15-ročný kapitán" - hra, ktorá vás nechá snívať s otvorenými očami. Účinkujú: Michal Dočolomanský, Karol Machata, Božidara Turzonovová, Ivan Šándor, Július Pántik, Michal Michna, Peter Bzdúch, František Kovár, Leopold Haverl, Maroš Kramár, Július Paluš a Viktor Blaho. Vyrobené v roku 1989. ODPORÚČANÝ VEK 8 +

V tichých komnátach veže, kde sa spájajú svety vedy a magie, sa zrodila myšlienka, ktorá otriasla základmi ľudského chápania vesmíru. Pridajte sa na cestu do minulosti, kde spoznáme príbeh Mikuláša Kopernika, muža, ktorý sa odvážil pozerať na hviezdy inak. V rozhlasovej hre "Hviezdne putovanie Mikuláša Kopernika" prežijete jeho boje, objavy a neľahkú cestu k pravde, ktorá zmenila svet. Objavte príbeh geniálneho astronóma, ktorý s odvahou čelil predsudkom svojej doby, presadil heliocentrický model vesmíru a položil základy modernej astronómie. Preplieta sa tu príbeh vedy, osobnej odvahy a nekonečnej zvedavosti, ktorá vedie ľudstvo za hranice známeho. Mikuláš Kopernik, narodený 19. februára 1473 v Toruni, Poľsko, bol renesančný matematik a astronóm, ktorý predstavil heliocentrický model vesmíru. Tento model umiestňoval Slnko, nie Zem, do centra vesmíru, čo radikálne odporovalo prevládajúcemu geocentrickému názoru, ktorý bol podporovaný cirkevnou doktrínou. Kopernik študoval na Krakovskej univerzite a neskôr pokračoval vo svojom vzdelávaní v Taliansku, kde získal právnické a lekárske vedomosti. Po návrate do Poľska sa venoval astronómii a začal rozpracovávať svoju teóriu o heliocentrizme. Jeho hlavné dielo, "O obehu nebeských sfér" (De revolutionibus orbium coelestium), bolo publikované krátko pred jeho smrťou v roku 1543. Hoci jeho teórie boli spočiatku spochybňované a stretávali sa s odporom, postupne sa stali základom pre budúce astronómie a prispeli k vedeckej revolúcii, ktorá nasledovala v 16. a 17. storočí. Kopernikov prínos k astronómii nie je len o zmenenej perspektíve vesmíru, ale aj o odvahe postaviť sa proti dlhodobo zakoreneným presvedčeniam a o hľadaní pravdy prostredníctvom pozorovania a matematického dôkazu. Jeho práca položila základy pre ďalších astronómov, ako boli napríklad Galileo Galilei a Johannes Kepler, a navždy zmenila naše chápanie vesmíru. Rozhlasová hra o živote Mikuláša Koperníka (G. Valach, M. Huba, K. Machata, S. Adamčík, M. Kráľovičová, O. Jariabek, A. Mrvečka, V. Durdík, C. Filčík, J. Paška; réžia: I. Lichard) 1953

V hĺbkach sovietskej literatúry odhaľujeme príbeh, ktorý preniká do srdca vzdelávania a duševného rastu novej generácie. Pozvite sa na cestu plnú emócií a objavov s debutovým románom uznávaného dramatika, kde sa odvíja príbeh o obyčajnom pracovníkovi a študentke. Tento príbeh nie je len o čistení fasád budov, ale o čistení duší, o hľadaní morálnej cesty a túžbe po rozvoji všetkých aspektov osobnosti. Spoznajte, ako sa tieto dve odlišné bytosti prepletajú vo svete plnom výziev, a objavte spolu s nimi krásu vzájomných vzťahov, ktoré formujú nielen ich, ale aj svet okolo nich. Pripravte sa na rozhlasovú hru, ktorá vám ukáže, že vzdelávanie a osobný rast sú neoddeliteľné od skutočného života. V réžii Ota Varečku účinkujú Erika Bauerová, Samuel Adamčík, Beta Poničanová, Anton Mrvečka, Eva Kvietiková, Gustáv Valach, Mária Prechovská, Marián Gallo, Štefan Dobrovodský, Darina Vašíčková, Jela Lukešová a Ján Kákonyi. Redakcia Ján Dohňanský, 1963.

V atmosfére stredoveku, kde sa zem tiahne pod ťarchou moru, vyvíja sa príbeh Jédermana, hrdinu hľadajúceho zmysel života. Táto rozhlasová hra od Michaely Rosovej prenáša poslucháčov do čias, keď bola smrť neustálym spoločníkom ľudí, a ukazuje nášho hrdinu, ako sa vzdoruje nevyhnutnému osudu útekom na morový kopček. Smrť, všadeprítomná a neúnavná, ho sleduje krok za krokom, no Jéderman nechce ešte zomrieť. Po ceste stretáva alegorické postavy - Hojnosť, Šťastie, Priateľstvo, Zem, Vesmír a Opicu, ktoré mu ukazujú rôzne aspekty života.

V réžii Marty Grandtnerovej účinkujú Jozef Kroner, Július Pántik, Viera Strnisková, Michaela Mikulášová, Dušan Tarageľ, Ján Valentík, Ján Géc a ďalší, 1985.

V dobe, keď sa svet okolo menil pomalým, no nezastaviteľným tempom, vynikla osobnosť, ktorej dedičstvo prežíva stáročia. "Slepý Matej", rozhlasová hra v podaní Československého rozhlasu z roku 1968, nás zavedie do života Mateja Hrebendu, slepého evanjelického farára, ktorý sa napriek svojmu osudu stal legendou. Svetlo, ktoré rozdával svojou vierou a literárnou činnosťou, prekonávalo tmy nevedomosti a biedy. V réžii Eleny Bauerovej ožíva príbeh skrze hlasy známych umelcov ako Jozef Kroner, Milan Ftáčnik, Oľga Adamčíková a mnohí iní, ktorí nám priblížia odvahu a nezlomnosť Slepého Mateja. Spolu s ním prežijeme jeho cestu - od bojov za vzdelanie a šírenie slova medzi prostými ľuďmi až po vytvorenie nezabudnuteľného diela, ktoré osvetľuje cesty mnohým generáciám. Pridajte sa k nám na ceste za poznávaním neobyčajného života človeka, ktorý ukázal, že aj v tme môže svietiť svetlo. "Slepý Matej", príbeh o sile ducha, viery a nekonečnej túžbe poznávať, čakať na vás, aby vás inšpiroval a osvetlil vaše srdcia.

V roku 1961 Československý rozhlas predstavil svojim poslucháčom legendárnu rozhlasovú hru "Don Juan" od Molièra, kde hlavné postavy oživili významní slovenskí herci Karol Machata a Jozef Kroner. Toto dielo, ktoré zachytáva príbehy slávneho svetobeha a jeho eskapády, bolo prevedené s osobitým čarom a zanietením, čím sa stalo nezabudnuteľným zážitkom pre mnohé generácie poslucháčov. Táto adaptácia, ktorá kombinuje hlbokú filozofiu, ostrý humor a kritiku morálnej pokrytectva, zdôrazňuje univerzálne témy a zároveň vyniká jedinečnými výkonmi svojich protagonistov, čím si vybudovala výnimočné miesto v histórii slovenského rozhlasového umenia.

Božena Čahojová-Bernátová. Dramaturgia Ľuboš Machaj. Hudba Jaromír Dlouhý. Hudobná dramaturgia Dana Reková. Zvuk Jozef Bajtek. Technická spolupráca Dana Nezvedová. Réžia Milan Semík. Osoby a obsadenie: pastierik (Róbert Roth), dedo (Jozef Króner), baranček (Anička Bučinská), tajomný pastier (Karol Machata), obloha (Eva Rysová), slnko (Leopold Haverl), mesiac (Ladislav Chudík), vietor (Zoro Laurinc), barančeky (Boris Farkaš, Vladimír Černý, Juraj Slezáček), 1. čierny mrak (Andrej Hryc) a čierne mraky (Peter Debnár, Marián Galo, František Zvarík). Pripravil Československý rozhlas Bratislava v roku 1986

Petrova Pavlacova rozhlasová hra čerpá inšpiráciu z pojednávania astronóma Gustáva Reussa z roku 1855, považovaného za prvé dielo slovenskej vedeckej fantázie. Tento pôvodný príbeh o výskumníkovi a vedcovi Krutohlavovi a jeho ceste na Mesiac je napísaný dynamickým jazykom, vyznačujúcim sa nezvyčajným metrom, ktoré dnes pôsobí staromódne. Hoci bol text pôvodne vytvorený s cieľom popularizovať vedecké objavy, aj vďaka postavám a postrehom, najmä vďaka Krutohlavovi, si zachoval svoju živosť. Ako autor uvádza, mohlo by sa zdať, že jeho meno odkazuje na neprívetivosť, no bol pomenovaný Krutohlav pre jeho neustále premýšľanie, pochybovanie a zamyslenie.

Pozývame vás na strhujúce rozhlasové predstavenie "Boj o Južný pól", príbeh plný odvahy, dobrodružstva a neúprosného súperenia. Spoznajte príbehy statočných mužov, ktorí riskovali všetko v snahe dosiahnuť bod, kde sa stretáva všetok chlad sveta - Južný pól. Táto hra vás zavedie do čias, keď bola Antarktída poslednou veľkou "bielou skvrnou" na mapách sveta, kde sa z odvážnych objaviteľov stávali legendy. Obklopení neskrotnou prírodou a vybavení len najzákladnejšou technikou, tieto expedície čelili nielen extrémnym poveternostným podmienkam, ale aj politickým a hospodárskym intrigám svojej doby. Pripojte sa k nám a vypočujte si, ako sa rozoberajú mráz a tajomstvá Antarktidy, ktorá dodnes ukrýva nevyčísliteľné bohatstvo a príležitosti pre národy celého sveta. "Boj o Južný pól" je príbehom nezlomnej ľudskej vôle, vytrvalosti a snahy o prežitie proti všetkým pravdepodobnostiam. V réžii Jozefa Dánaia účinkujú Ctibor Kováč, Jozef Čierny, Marián Gallo, Július Vašek, Vladimír Durdík ml., Gustáv Maro, Daniel Michaeli, Zoltán Antolič, Viera Valentová, Hana Kostolanská a Emil Kopasz, 1956.

Gróf Móric August Beňovský bol slovenský a poľský šľachtic, cestovateľ, dobrodruh, a prieskumník známy svojimi dobrodružstvami v Afrike a na Madagaskare. Narodil sa 20. septembra 1746 v meste Vrbove v dnešnom Slovensku a zomrel 23. mája 1786 na Madagaskare. Jeho život bol plný dobrodružstiev a zvratov. Počas svojej kariéry slúžil v niekoľkých európskych armádach, vrátane francúzskej a poľskej, a zúčastnil sa viacerých vojenských konfliktov. Jeho osud sa však zmenil, keď bol zajatý počas rusko-tureckej vojny a odvezený do Kamčatky v Rusku, kde bol držaný ako väzeň. Beňovský sa stal známym vďaka svojmu úteku z ruského zajatia. Spolu so skupinou spoluväzňov uplával na lodi, precestoval severný Pacifik a nakoniec dorazil do Macaa a potom do Francúzska. Jeho cesty ho viedli aj do Afriky, kde prieskumoval oblasť okolo rieky Senegal. Najvýznamnejšou časťou jeho života bolo jeho pôsobenie na Madagaskare, kde sa pokúsil zjednotiť miestne kmeňové frakcie a vyhlásil sa za ich kráľa. Počas svojho vládnutia sa snažil zlepšiť život miestnych obyvateľov, zaviedol niekoľko reforiem a usiloval sa o vytvorenie nezávislého štátu. Jeho snahy však vyvolali konflikty s francúzskymi a inými európskymi koloniálnymi mocnosťami, čo nakoniec viedlo k jeho smrti v boji proti francúzskym vojskám. Beňovský je na Slovensku a v Poľsku oslavovaný ako národný hrdina. Jeho životný príbeh bol predmetom mnohých kníh, divadelných hier a iných umeleckých diel. Jeho dobrodružné životné cesty a snahy o zlepšenie života ľudí, s ktorými prišiel do kontaktu, zanechali významnú stopu v histórii.

Gróf Móric August Beňovský bol slovenský a poľský šľachtic, cestovateľ, dobrodruh, a prieskumník známy svojimi dobrodružstvami v Afrike a na Madagaskare. Narodil sa 20. septembra 1746 v meste Vrbove v dnešnom Slovensku a zomrel 23. mája 1786 na Madagaskare.

Popeľuch je najmladším zo súrodencov. Jeho bratia sú starší a často sa dostávajú do centra pozornosti, zatiaľ čo on je považovaný za menej dôležitého, sústrediaceho sa na starostlivosť o ovce. Ostatní sú presvedčení, že je skromným a nevzdelaným pastierom, no v jeho vnútri drieme neobyčajná odvaha a dobré srdce, ktoré časom prevýši ich očakávania. Raz sa vydá do sveta a náhodou narazí na smutného kráľa pátrajúceho po svojom pastierovi, ktorý zmizol. Kráľova sklamanosť pramení z toho, že jeho pastieri sa vyparili bez jediného stopy. Popeľuch, bez váhania a s odhodlaním, sa ponúkne, že kráľovu výzvu prijme a okamžite nastúpi do jeho služieb. A práve v tom momente sa začína rozvíjať jeho neuveriteľný príbeh plný zázračných obratov, o ktorých sa rozpráva v legendách. V réžii Mikuláša Bugára účinkujú Rozprávačka – Viera Bálinthová, Popeľuch – Pavol Mikulík, Najstarší brat – Andrej Nemčok, Prostredný brat – Gustáv Legéň, Kráľ – Július Pántik, Najstaršia dcéra – Darina Vašíčková, Prostredná dcéra – Hana Kostolanská, Najmladšia dcéra Eva Kvietiková, Šarkan – Ján Géc, Herold – Mikuláš Bugár, Hlasy – Vladimír Minarovič a Bohuslav Rapoš, 1969.

V réžii Olívie Binderovej účinkujú Gustáv Valach, Eva Kristínová, Július Pántik, Karol Machata, Terézia Kronerová, Pavol Lazar, Ján Géc, Gustáv Legéň, Karol Švantner, Peter Jezný, Viktor Lukáč a František Obžera, 1981. Tags: rozhlas,Slovensko,radio,rozhlasové hry,drama,kultúra,umelci,slovenské príbehy,audio knihy,historické rozhlasové hry,moderné rozhlasové hry,národné dedičstvo,literárna adaptácia,vyprávanie príbehov,slovenskí spisovatelia