Ján Solovič: TORUNSKÝ GÉNIUS

V tichých komnátach veže, kde sa spájajú svety vedy a magie, sa zrodila myšlienka, ktorá otriasla základmi ľudského chápania vesmíru. Pridajte sa na cestu do minulosti, kde spoznáme príbeh Mikuláša Kopernika, muža, ktorý sa odvážil pozerať na hviezdy inak. V rozhlasovej hre "Hviezdne putovanie Mikuláša Kopernika" prežijete jeho boje, objavy a neľahkú cestu k pravde, ktorá zmenila svet.

Objavte príbeh geniálneho astronóma, ktorý s odvahou čelil predsudkom svojej doby, presadil heliocentrický model vesmíru a položil základy modernej astronómie. Preplieta sa tu príbeh vedy, osobnej odvahy a nekonečnej zvedavosti, ktorá vedie ľudstvo za hranice známeho.

Mikuláš Kopernik, narodený 19. februára 1473 v Toruni, Poľsko, bol renesančný matematik a astronóm, ktorý predstavil heliocentrický model vesmíru. Tento model umiestňoval Slnko, nie Zem, do centra vesmíru, čo radikálne odporovalo prevládajúcemu geocentrickému názoru, ktorý bol podporovaný cirkevnou doktrínou.

Kopernik študoval na Krakovskej univerzite a neskôr pokračoval vo svojom vzdelávaní v Taliansku, kde získal právnické a lekárske vedomosti. Po návrate do Poľska sa venoval astronómii a začal rozpracovávať svoju teóriu o heliocentrizme. Jeho hlavné dielo, "O obehu nebeských sfér" (De revolutionibus orbium coelestium), bolo publikované krátko pred jeho smrťou v roku 1543. Hoci jeho teórie boli spočiatku spochybňované a stretávali sa s odporom, postupne sa stali základom pre budúce astronómie a prispeli k vedeckej revolúcii, ktorá nasledovala v 16. a 17. storočí.

Kopernikov prínos k astronómii nie je len o zmenenej perspektíve vesmíru, ale aj o odvahe postaviť sa proti dlhodobo zakoreneným presvedčeniam a o hľadaní pravdy prostredníctvom pozorovania a matematického dôkazu. Jeho práca položila základy pre ďalších astronómov, ako boli napríklad Galileo Galilei a Johannes Kepler, a navždy zmenila naše chápanie vesmíru.

Rozhlasová hra o živote Mikuláša Koperníka (G. Valach, M. Huba, K. Machata, S. Adamčík, M. Kráľovičová, O. Jariabek, A. Mrvečka, V. Durdík, C. Filčík, J. Paška; réžia: I. Lichard) 1953